Rastlinám rozumie najmä ten, kto s nimi trávi čas

ROZHOVOR - Dlhé roky sa staral o sady družstva vo Svodíne, až sa nakoniec rozhodol, že dá prednosť svojim vlastným. Pre svoje podnikateľské plány si zvolil „zelené“ ekologické poľnohospodárstvo. „Je to určite zložitejší spôsob pestovania, niekedy si človek povie, či sa to oplatí, ale v konečnom dôsledku si pri zbere úrody poviete, že vaše ovocie je skutočne zdravé.“ Ekologický farmár ŠTEFAN FIALA.

Ilustračné foto. Zdroj: Chris Petts/Greenpeace

Vy máte ovocinárstvo a zeleninárstvo tak trochu v rodinnom rodokmeni.

Je to naozaj tak. Spriaznenosť s prírodou sa u mňa vyvíjala už v detstve. Moji rodičia sa zaoberali záhradníctvom, takže ma k nej viedli už od malička. Zrejme aj preto som si vybral povolanie záhradníka aj ja. Na štúdiá som išiel na budapeštiansku univerzitu a potom som dlhé roky pôsobil v poľnohospodárskom družstve vo Svodíne ako agrošpecialista. Starali sme sa o ovocné sady a vinohrady, a to na nie malej výmere. V tom období bola u nás v novozámockom regióne rastlinná výroba na skutočne vysokej úrovni. Ako prví sme v Československu pestovali kivi. To bol vtedy veľký hit. Takisto rakytník rašetliakový, ktorý dnes napríklad veľmi úspešne pestujú v Tvrdošovciach. Fandím im, pretože podobné špeciálne rastliny sú taká moja srdcová záležitosť. 

Keď hovoríte, že rastlinná výroba bola u vás na vysokej úrovni, čo si pod tým predstaviť?

V tom čase sa pod tým mysleli najmä vysoké výnosy. Štát sa viac díval na kvantitu, ako kvalitu. Ale nám sa darilo aj v kvalite. Napríklad, pokiaľ išlo o cukornatosť vo vinohradníctve, mali sme dobré výsledky. V tom období nás špeciálna rastlinná výroba v podstate držala nad vodou, keďže živočíšna výroba bola z času na čas mínusová. 

Bieda vidieka? Keď oravskí gazdovia kupujú šošovicu z Kanady 

Dnes sa družstvá zvyknú kritizovať pre dôraz na monokultúry. Bolo pestovanie kedysi pestrejšie?

My sme boli veľké šesťtisíchektárové družstvo, pestovali sme celú škálu poľných plodín, venovali sme sa ovocinárstvu, záhradníctvu. Mali sme 950 stálych zamestnancov. Dnes je ich u nás asi 50. Boli to skrátka iné časy a situácia je dnes úplne iná. 

Vy ste sa nakoniec rozhodli podnikať na svojom. Prečo?

Ešte keď som pracoval na družstve, mal som svoju vlastnú výsadbu jabloní na neveľkej výmere. Tá sa postupne rozšírila o slivky a broskyne. Popri práci som sa ale nestíhal starať o vlastné stromy, tak som sa v roku 2006 rozhodol pre podnikanie. 

Začať podnikať v sade ani dnes nie je ľahké 

Aké boli začiatky podnikania vo farmárčení pred 10 rokmi?

Neboli ľahké. Začínal som prakticky od nuly. Mal som akurát tak maličký traktor. 

Zlepšuje sa to podľa vás?

Ani dnes to nie je ľahké. Vláda síce pre mladých farmárov vymýšľa dotácie, je to určite podpora, lenže nie každý dokáže splniť kritériá. Ja som začínal pomerne neskoro, zdá sa mi, že dotačná politika bola celkom dobre nastavená na začiatku 90. rokov. Ten, kto začínal vtedy, a nebál sa, ten sa pri zakladaní sadov alebo vinohradov rozbehol zrejme ľahšie. Aj dnes sú dotácie, ale dostať sa k nim, je omnoho komplikovanejšie ako v minulosti. 

Hovoríte: “Tí, ktorí sa nebáli.” Znamená to, že človek, ktorý chce byť farmár, musí mať odvahu sa vôbec pustiť do pestovania?

V každom povolaní sú ťažkosti, ale pokiaľ je človek húževnatý a pracovitý, prekonáva ich ľahšie. Ja si skôr myslím, že človeka by práca mala najmä baviť, viac ako o odvahe je to v tomto prípade o eláne. 

Test slovenských jabĺk: obsahujú koktejl pesticídov. Poľnohospodári sa bránia, všetko je v poriadku

Všade počúvam, že ľuďom dnes húževnatosť chýba. Dokonca, že sa nám už nechce ani len manuálne pracovať.

Na tom to väčšinou stojí aj padá. My sme malá rodinná farma, spolupracujem so synom, ktorý je tiež inžinierom agroekonómie, ale počas sezóny pri zberových prácach si vypomáhame brigádnikmi. Tento rok som bol príjemne prekvapený. Prišli k nám väčšinou študenti stredných, ale aj vysokých škôl, a boli medzi nimi skutočne snaživí mladí ľudia. Boli medzi nimi takí, ktorých to veľmi bavilo a chceli by sa záhradníctvu venovať aj v budúcnosti. Ale je to mizivé percento. Mám pocit, že sme stále neprekonali také to tvrdenie, že poľnohospodár je “obyčajný hnojár”. Pritom potraviny sú jednou z kľúčových stránok nášho života. Ale trend sa postupne mení, dokonca sa už viac a viac hovorí o ekológii v poľnohospodárstve, k jeho podpore sa hlásia aj vlády štátov Európy. Aj zo strany mladých ľudí je väčší záujem pracovať práve na ekofarmách. 

Vy patríte práve k tým farmám, ktoré majú značku “bio”. Prečo ste sa rozhodli pre model ekofarmy?

V ovocinárstve sa v značnej miere používajú pesticídy, o ktorých je známe, že sú pomerne agresívne. Poškodzujú nielen životné prostredie a živočíchy, ale zasahujú aj do zdravia človeka. Ja som sa rozhodol vyhnúť sa tomu. Keď viem, že je moje ovocie zdravé, mám lepší pocit. Aj v ekologickom poľnohospodárstve sa vykonávajú postreky, ale s prípravkami, ktoré sú povolené a šetrné. Je to určite zložitejší spôsob pestovania, niekedy si človek povie, či sa to oplatí, ale v konečnom dôsledku si pri zbere úrody poviete, že to ovocie je skutočne zdravé.

Chémia ničí, prírodný preparát podporuje imunitu

Čo si myslíte o argumente: Kto nepostrekuje, nemá úrodu?

Vám sa v ekologickom poľnohospodárstve naozaj môže stať, že ostanete bez časti úrody. Vo váš prospech hrá až čas. Po určitej dobe sa totiž imunita rastlín dostane na takú úroveň, že nie sú náchylné podľahnúť škodcovi. Do úrody ale zasahuje aj počasie. U jabloní sa objaví chrastavitosť, čo je hubová choroba, ktorá je vnímaná ako chybička krásy. Máme takpovediac šťastie v tom, že vyrábame šťavy, takže tam to až tak neprekáža. Keby som však jabĺčka s chybičkou krásy chcel predať, také jabĺčko je u nás, žiaľ, takmer nepredajné. Ľudia chcú priam vyleštené jablká s čo najmenej chybami, už menej si kladú otázku, aká je ich nutričná hodnota. Na prvom mieste je pre väčšinu konzumentov cena. Ale chápem to, pretože, keď má dôchodca na mesiac 350 eur, bioprodukty si naozaj nemôže dovoliť pravidelne kupovať. Ale ja hovorím, radšej investovať do zdravých potravín, ako neskôr do liekov. 

Je to tak, že to najkrajšie jablko na regáli v obchode je najnezdravšie?

Takto by som to nepovedal. Aj v našich sadoch nájdete plody ako z reklamy. 

Ako vlastne fungujú prírodné preparáty? Ako spolupracujú s rastlinou na rozdiel od umelých hnojív?

Organické hnojivá ako kompost alebo maštaľný hnoj sú živou hmotou, dodávajú rastline silu a výživu. Prípravky, ktoré používame, sú na báze rastlinných výťažkov, ktoré zvyšujú odolnosť - napríklad voči hubovým chorobám. Po aplikácii dochádza k reakcii, ktorá rastline pomáha zvýšiť jej ochranné mechanizmy, prakticky aktivuje jej imunitný systém. 

Do akej miery záhrade, na druhej strane, pomáha prirodzenosť ekosystému? Ekofarmári zvyknú tvrdiť, že netreba robiť paniku, keď sa objavia vošky, pretože po voškách prúdu pavúky a lienky. Časť úrady síce vošky zjedia, ale to je skrátka príroda.

Je to tak. Ale je tu súvislosť s tým, na čo ste sa pýtali predtým. Keď budeme chemicky likvidovať vošky, zlikvidujeme aj lienky. Existujú niektoré prípravky na obaľovačov. Jeden z nich je vysoko účinný vírusový prípravok, ktorý pôsobí požerovo proti húseniciam Obaľovača jablčného. Nezanecháva rezíduá v produktoch a je šetrný k užitočným organizmom. 

Aké výživové vlastnosti má ovocie, ktoré je pestované v ekologickom poľnohospodárstve?

Je v ňom viac vitamínov, vlákniny a minerálnych látok. Má aj iné chuťové vlastnosti. Na druhej strane vieme, aké účinky majú na ľudský organizmus pesticídy, patria medzi karcinogény a podobne. 

Striekame na Slovensku veľa?

Ja to poviem v číslach: Na Slovensku je približne 7580 hektárov sadov, z nich je okolo 1000 hektárov ekologických. Pri komerčnom pestovaní jabloní sa aplikuje aj 20 postrekov. V integrovanej ochrane je povolených osem, v ekologickej ochrane ešte menej. U nás “nestriekať” ešte nie je také rozšírené, ako v zahraničí, kde ekologickej výrobe venujú väčšiu pozornosť. V Bratislave zažívajú produkty “eko” značný boom, u nás v regióne až taký záujem nevidieť, ale z roka na rok narastá. U nás sa ohromne ťažko predávajú aj hotové výrobky. Príčinou je veľký dovoz, každý kupuje tie produkty, ktoré sú pekné a lacné. Ťažko sa nám konkuruje. Všímam si ale, že si ľudia častejšie kladú otázku, odkiaľ výrobok, ovocie alebo zelenina sú. Podľa mňa je to pomerne dôležitá vec. 

Ľudia sa málokedy dívajú na výrobok aj z hľadiska jeho ekologickej stopy. Že za jabĺčkom z Južnej Ameriky je spálená nafta a tak podobne.

Dnes sa veľa hovorí o lokálnosti. Pre životné prostredie to má, samozrejme, svoje opodstatnenie. Ale nielen preň. Napríklad taká zrelosť. Ovocie, ktoré sa dováža, sa často odtrhne ešte v stave, že nie je optimálne zrelé, prichádza tým o výživové aj chuťové vlastnosti. Preto hľadajme kvalitu v našich regiónoch a pýtajme si slovenské výrobky.

O pár rokov možno budem pestovať tropické ovocie 

Aká bola vaša tohtoročná úroda?

U broskýň to bola slušná úroda, napriek tomu, že prišli veľké horúčavy. Pri broskyniach si človek musí dať pozor. Dozrievajú veľmi rýchlo a nedajú sa skladovať, povedzme, tak ako jablká. Musíte si ustrážiť optimálnu zrelosť. Tento rok bol na broskyne dobrý. Aj na slivky. U jabĺk bola úroda nižšia, zrejme aj kvôli jarným mrazíkom. Nebol som celkom spokojný, pretože nám tam vyskočila chrastavitosť. 

Celý svet dnes hovorí o klimatických zmenách. Vy sa záhradám, prírode venujete roky rokúce. Ako sa mení?

Mení sa veľmi. Problematické sú najmä výkyvy, z roka na rok sa zhoršujú. Jednak ide o teploty, ale niekedy aj o zrážky. V júli bol deň, kedy nám spadlo 100 milimetrov, a potom dlho nič. Vyzerá to tak, že bez zavlažovania to pôjde čím ďalej, tým ťažšie. Keď sa napríklad dnes niekto púšťa do poľnohospodárstva, a najmä do špeciálne rastlinnej výroby, mal by pamätať, že bez kvapkovej závlahy to nepôjde. 

Zmeny klímy sú vraj už nezvratné a neostáva nám nič iné, len sa prispôsobiť.

Na Slovensku sa o desať-dvadsať rokov možno budú pestovať úplne iné plodiny. Už dnes badať, že sa teplomilné druhy presúvajú na sever. Možno na Orave budú o desať rokov pestovať broskyne a ja na juhu zasa tropické ovocie. Môže sa to ľahko stať, keď to pôjde takto ďalej. 

Pôda nepotrebuje pár prvkov chemickej tabuľky. Potrebuje život 

Ktorá rastlina vás najviac fascinuje? Pozorujete ju v prírode a vravíte si: Toto je úžasný organizmus.

Najviac ma fascinujú exotické a niečím zvláštne rastliny, napríklad kivi so zaujímavými plodmi alebo taká mučenka so zaujímavými kvetmi a obrovskou vitalitou. 

Stáva sa vám, že sa zadívate do koruny stromu a poviete si: “Niečo sa s ním deje,” hoci to na prvý pohľad nemusí byť očividné?

Stáva. Je to vecou praxe. Na záhradu sa musíte dívať ako na celok. Ak sa pozeráte na rastliny a stromy, viete odhadnúť aj to, či sa dajú vyliečiť, alebo im už neviete pomôcť. 

Čo vám dáva vaša záhrada okrem úrody?

Ohromne veľa. V sade sa človek cíti fantasticky. Záhrada je môj život, dokážem sa v nej odreagovať, oddýchnuť si. V záhrade nemám pocit, že “musím.” Rastliny sú krásne organizmy. Dokonca si myslím, že im rozumie najmä ten, čo sa venuje poľnohospodárstvu alebo prírode ako takej. Niekto, kto má s nimi vzťah. Odmenou sú vám potom sladké plody práce. 

*Tento rozhovor vznikol v spolupráci s organizáciou Greenpeace Slovensko v rámci kampane Jedlo pre život.